OBSCURE SPHINX - Emovere
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Metalopolis již 20 let pravidelně přináší informace a články převážně související s metalovou hudbou. Často však zavítáme i do jiných než metalových anebo vůbec hudebních oblastí a nezřídka tak nabízíme i obsah mimo hlavní záběr našeho webového magazínu.
V piatok 23. októbra 2015 sa v areáli Rock Clubu Tartaros v Banskej Bystrici uskutočnila tretia časť slovenského blackmetalového minifestivalu Black Candles Of Death. Tohtoročná veľmi silná zostava ma prinútila k tomu, aby som predsa len zdvihol zadok a vybral sa do Bystrice. Hlavný dôvod pre mňa bol, že v rámci svojho turné sa na súpiske Black Candles Of Death vyskytli legendy žánru, Francúzi NOCTURNAL DEPRESSION a Taliani FORGOTTEN TOMB. Zostavu na poltucet dopĺňali po dve akvizície zo Srbska (MURDER a THE STONE) a z Česka (SATOR MARTE, INFERNO).
Kvôli menším technickým problémom sa na poslednú chvíľu menil časový rozpis a INFERNO, ktorí mali pôvodne hrať pred dvoma headlinermi, boli presunutí na záver akcie.
Akciu otvorila pre mňa neznáma kapela MURDER. Ide o srbsko-českú spoluprácu, má na konte jedno EP, „King Of Tyranny“, ale naživo ma to veľmi nepresvedčilo. Išlo o o black/thrash, ktorý chcel byť nekompromisný, ale ostalo iba pri náznakoch. Za mikrofónom bol Glad z THE STONE, ktorý si pri tejto príležitosti nasadil kuklu.
O poznanie viac ma zaujali ďalší účinkujúci, česká kapela SATOR MARTE. Ich posledný album „Za zdmi“ (2010) je veľmi solídna práca, a mám ho aj celkom dosť napočúvaný. Naživo to bolo ešte lepšie, ešte intenzívnejšie, bolo vidieť, že chlapov to baví a dokázali strhnúť aj ešte stále nie veľmi početné publikum. Medzi rečou tuším utrúsili aj niečo o nahrávaní nového albumu, dáku novú skladbu možno aj na ukážku zahrali, tak ostáva sa len tešiť s čím prídu. A podľa koncertnej formy nech čím viac koncertujú, stojí to za to.
Ďalším vystupujúcim bola v „čiernom“ undergrounde dosť známa a populárna srbská kapela THE STONE. Štúdiová tvorba má dáko extra nebaví, popravde ani veľmi nechápem, čím si svoj status vybudovali. A naživo ma nepresvedčili vôbec, ich vystúpenie mi prišlo také dáke nemastné - neslané, nebolo sa tam čoho chytiť, proste ma to nebavilo. Ale našlo sa dosť ľudí, ktorých to evidentne bavilo veľmi. Najviac to zjavne bavilo pár indivíduí s tričkovou rovnošatou Kosovo je Srbija, neúnavne skandujúcich toto heslo. Nuž, škoda ďalších slov.
Potom prišiel rad na mnou najočakávanejšiu záležitosť, a to skrytý a nedocenený klenot depresívneho black metalu NOCTURNAL DEPRESSION. Tento rok vydali u Avantgarde Music podarený album s trefným názvom „Spleen Black Metal“. Ja osobne mám radšej predchádzajúci výborný „Cult Of Negation“. Na moje veľké potešenie tvoril drvivú časť playlistu (ak nie celý) práve materiál z týchto albumov. Treba spomenúť, že tvorbu kapely určite poznamenal odchod spoluzakladateľa kapely s rozkošným pseudonymom Herr Suizid. Ten však s kapelou na živých vystúpeniach nekoncertoval, takže jeho odchod sa mohol prejaviť len v štúdiovej tvorbe, resp. forme kapely, nie v koncertnej. Hlavným lídrom kapely je Lord Lokhraed, ktorý je postihnutý ochorením, lekárskou vedou nazývaným ektrodaktýlia, ktorého prejavom je, že dotyčný jedinec nemá dobre vyvinuté končatiny. V tomto prípade nemá Lord Lokhread na rukách bežný počet prstov, na ľavej ruke ich má len dva a vyzerajú dosť zdeformované. Je obdivuhodné, že má v kapele na starosti nielen vokál, ale aj gitaru. Navyše ním tvorenú a hranú hudbu mu možno veriť, čo je v žánri plnom pozérov skutočne sympatický jav. Za seba môžem povedať že ma ich koncertná prezentácia nadchla a budem na ňu spomínať dlho. Bol to pre mňa väčší zážitok ako koncerty legiend žánru, velikánov MAYHEM a SATYRICON. Navyše chlapi sú veľkí sympaťáci, ochotne sa fotili, rozdali autogramy, len spomínaný Lord Lokhread asi z pochopiteľných dôvodov pôsobil dosť placho.
Potom už nadišiel čas na „papierovo“ najsilnejšiu kapelu, a to FORGOTTEN TOMB, propagujúcu svoj najnovší album „Hurt Yourself And The Ones You Love“, ktorý vyšiel u Agonia Records. Mám oveľa radšej staršiu tvorbu, ktorá sa niesla v duchu špičkového depressive black metalu (hlavne album „Songs To Leave“). No a naživo to po výborných NOCTURNAL DEPRESSION proste nebolo ono. Nová tvorba, ktorá už nesie znaky dákeho gothic/black/doomu, ale aj rocku proste už nie je ono. Potešila aspoň skladba „Negative Megalomania“ z rovnomenného albumu a záverečná skladba, keď skupina siahla po najstaršej tvorbe a zahrala výbornú skladbu myslím že práve z prvého albumu „Songs To Leave“. Zaujal hlavne spevák, ktorý mal zaujímavý vokál a hlavne neskutočne dlhé dredy, mal ich prevesené cez gitaru a podľa mňa mu museli dosť zavadzať.
Poslední vystupujúci INFERNO už pre mňa ani nemuseli byť, ale aspoň časť koncertu som si pozrel. Bola to trošku šaškáreň, robená na spôsob rituálu, kde nechýbali rekvizity ako kozie lebky, temné rúcha, sviečky a krv či čo to bolo, a spevák veľmi rád „flusal“ do publika. K tomu som počul historku, že aj v rámci Slovenska často koncertujúci INFERNO (niekto spomínal, že ich videl trikrát, jeden človek dokonca sedemkrát), to robia veľmi radi a pri jednom koncerte bol „flusanec“ z publika opätovaný. Počas celého tohto rituálu postupne stekal z rúcha až nadol a že vraj to bolo dosť temné a aj INFERNO zožali väčší úspech ako obyčajne. Šancu som tomu dal, dobré momenty to malo, ale bola aj dosť smola, že hrali až po NOCTURNAL DEPRESSION.
Celkovo vzaté bola akcia Black Candles Of Death III pod hlavičkou Thunder Art Booking fakt podarená, s veľmi slušnou účasťou. Veľmi dobre zorganizované, dobrá spoločnosť, príjemná obsluha, nefajčiarsky priestor v klube, fajn zvuk a hlavne vďaka NOCTURNAL DEPRESSION skvelá koncertná atmosféra.
Roland Valko
Foto: Demonvoisa
Tři skladby s celkovou stopáží 29 minut, tomu říkám správná plocha pro EP sludge doomového stylu. Studiový návrat po mnoha letech se polské skupině hnané charismatickým ženským vokálem jednoznačně povedl.
Jedni z mála u nás (ne-li vůbec jediní) představitelé zatuchlého hnilobného death/doomu o sobě dávají vědět novým EP, jehož trojice chorobných songů také jasně demonstruje fakt, že tato obluda už dozrála na úroveň plnohodnotného alba. Čím dříve, tím lépe!
Pokračování, která neukončují děj, to mají těžké. Druhé Silo je pomalé, vláčné a nestane se v něm vlastně nic, co by se nevešlo do jednoho dvou dílů. Nečtenářům knih navíc nemusejí být zřejmé všechny pohnutky jednajících. Tak snad to třetí řada narovná.
Ruské skupiny většinou ignoruji, ale než jsem si všiml, že je tahle z Jekatěrinburgu, upoutal mě jejich starosvětský thrash. Nic převratného se sice neděje, spíš je to jako výlet zpět časem, ale pro pamětníka celkem dobrý.
Keith Buckley (ex-EVERY TIME I DIE) jako by se svými kumpány zkoušel štěstí v hodně melodickém metalcore, nebo možná spíše post-hardcore, ale na mě je to hodně plytké a podbízivé. BETTER LOVERS, kde působí další členové ETID, jsou úplně jiná liga.
Trochu Red Dead Redemption pro čtenářky Marianne. Pod krví a špínou se schovávají scenáristická klišé a dutá schémata revizionistických westernů. Má to sice patřičně gritty look, ale nekouše to. Spousta sentimentu a neschopnosti poradit si s postavami.
Veteráni stonerrockového stylu toho mají za sebou už hodně, ale stále jim to hodně sluší a tak i album roku 2024 v sobě nese odkaz na klasické devadesátky a tedy dobu, kdy tahle skupina tvořila po boku KYUSS historii.